Japonsko (jap. 日本 – Nippon alebo Nihon; formálne: jap. 日本国 – Nippon-koku alebo Nihon-koku) je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey. Rozkladá sa od Ochotského mora na severe, po Východočínske more na juhovýchode. Zo západu ho obklopuje Japonské more a z východu a juhu Tichý oceán.

Meno Japonska doslova znamená Zem vychádzajúceho slnka: 日 (ni, slnko) 本 (hon, pôvod) 国 (koku, zem). Čínsky sa tie isté znaky čítajú Ž'-pen-kuo, odtiaľ zrejme pochádzajú súčasné názvy v európskych jazykoch (francúzsky Japon [žapon], anglicky Japan [dž'pen]) aj stredoveký výraz Cipango Marka Pola. Symbolom Japonska je okrem slnečného kotúče aj sopka Fudži (Fudži-san), ktorej niekedy nesprávne hovoria Fudži-jama, čo vzniká zlým čítaním znaku pre horu. (Skoršie japonské čítanie „jama“ bolo nahradené sinojaponským čítaním „san“.)

Japonsko je stratovulkanické súostrovie tvorené 6 852 ostrovmi. Štyri najväčšie ostrovy sú Hokkaido, Honšú, Šikoku a Kjúšú, ktoré tvoria asi 97 % plochy zeme a často sú označované ako domovské ostrovy. Krajina je rozdelená na 47 prefektúr v ôsmich regiónoch, pričom Hokkaido je najsevernejšia prefektúra a Okinawa najjužnejšia. Japonsko je 2. najľudnatejšou ostrovnou krajinou sveta. Populácia 127 miliónov je jedenástou najväčšou na svete, z toho 98,5 % sú etnickí Japonci. 90,7 % ľudí žije v mestách. Okolo 13,8 miliónov ľudí žije v hlavnom meste Tokiu. Veľké Tokio je najľudnatejšou metropolitnou oblasťou na svete, s 38 miliónmi obyvateľov.

Japonsko bolo obývané už v období mladého paleolitu. Prvá písomná zmienka o Japonsku sa nachádza v textoch rímskych historikov z 1. storočia. Dejiny Japonska sú typické striedaním období otvorenosti a prijímaniu cudzích vplyvov (historicky hlavne z Číny, od 19. storočia z Európy, po roku 1945 z USA) a etapami silného izolacionizmu. Od 12. storočia do roku 1868 bolo Japonsko ovládané miestnymi feudálmi nazývanými šóguni, ktorí formálne vládli v mene cisára. V roku 1868 získal cisár za pomoci niekoľkých klanov reálnu politickú moc a vzniklo Japonské cisárstvo. Niekoľko vojenských triumfov (čínsko-japonská vojna, rusko-japonská vojna) posilnilo moc armády a viedlo k rastu militarizmu, ktorý prežil svoj vrchol počas druhej svetovej vojny, v ktorej Japonci nakoniec prehrali. To viedlo k pádu ideí expanzionizmu a silnému geopolitickému vplyvu Spojených štátov na Japonsko. Od prijatia ústavy 3. mája 1947 je Japonsko unitárnou parlamentnou konštitučnou monarchiou s cisárom ako hlavou štátu, avšak s čisto ceremoniálnou funkciou. Po prehratej vojne bola typickou vlnou pacifizmu. V posledných rokoch vojenská sila Japonska znovu rastie a krajina vykazuje siedme najvyššie výdaje na obranu na svete.

Ekonomický vývoj po druhej svetovej vojne je niekedy označovaný ako „japonský ekonomický zázrak“. Japonsko sa stalo technologickým lídrom, japonské elektronické výrobky či autá zaplavili celý svet. Napriek tomu, že v 21. storočí muselo vypratať niektoré pozície na úkor čínskej expandujúcej ekonomiky, japonská ekonomika je stále treťou najväčšou na svete podľa nominálneho HDP a štvrtá podľa HDP v parite kúpnej sily. Japonsko je tiež štvrtým najväčším vývozcom na svete. Ťaží pritom predovšetkým z vysoko kvalifikovanej, vzdelanej a disciplinovanej pracovnej sily. Japonská populácia má najvyššiu priemernú dĺžku života. Kvalitné zdravotníctvo zaisťuje tretiu najnižšiu detskú úmrtnosť na svete. Japonská spoločnosť ale zažíva aj problémy v dôsledku starnutia populácie a nízkej pôrodnosti. Japonsko je vysoko rozvinutá krajina s veľmi vysokým indexom ľudského rozvoja, k roku 2017 deväťnástym najvyšším na svete. Vynikajúcich výsledkov dosiahla japonská veda (napr. vynález LED diód). Japonská kultúra je tradične veľmi osobitá a niektoré jej prejavy sú známe po celom svete (anime, manga, karaoke, Game Boy, origami, ikebana, kimono, gejša, sumó, judo, karate, suši, ad.).

Japonsko patrí k najmocnejším štátom sveta. Je členom najbohatších skupín štátov sveta, G20, G8 i G7.