Hrad Caerphilly (waleský: Castell Caerffili ) je stredoveké opevnenie v Caerphilly v južnom Walese. Hrad postavil Gilbert de Clare v 13. storočí ako súčasť svojej kampane za udržanie kontroly nad Glamorganom. Prebiehal rozsiahly boj medzi Gilbertom, jeho potomkami a domorodými waleskými vládcami. Je obklopený rozsiahlymi umelými jazerami - ktoré historik Allen Brown považuje za „najkomplikovanejšiu vodnú obranu v celej Británii“ - zaberá asi 12 akrov a je druhým najväčším hradom vo Veľkej Británii. Je známe tým, že zaviedlo sústrednú hradnú obranu do Británie a svojimi veľkými vrátnicami. Gilbert začal s prácami na hrade v roku 1268 po okupácii severnej časti Glamorganu, pričom väčšina stavieb sa uskutočnila v priebehu nasledujúcich troch rokov so značnými nákladmi. Proti projektu sa postavil Gilbertov waleský rival Llywelyn ap Gruffudd, čo viedlo k tomu, že miesto bolo vypálené v roku 1270 a prevzali ho kráľovskí úradníci v roku 1271. Napriek týmto prerušeniam Gilbert úspešne dokončil hrad a prevzal kontrolu nad regiónom. Jadro hradu Caerphilly vrátane luxusného ubytovania zámku bolo postavené na centrálnom ostrove obklopenom niekoľkými umelými jazerami, od ktorého Gilbert pravdepodobne vychádzal v Kenilworthe. Priehrady pre tieto jazerá sa ďalej opevňovali a dodatočnú ochranu poskytoval ostrov na západe. Sústredné prstence stien inšpirovali hrady Edwarda I. v severnom Walese a dokázali to, čo historik Norman Pounds nazval „zlomom v histórii hradu v Británii“.

Hrad bol napadnutý počas revolty Madog ap Llywelyn z roku 1294, povstania Llywelyn Bren v roku 1316 a počas zvrhnutia Eduarda II. V rokoch 1326–27. Na konci 15. storočia však upadol a do 16. storočia jazerá odišli a steny boli olúpené o kameň. Markétky z Bute získali majetok v roku 1776 a pod treťou a štvrtou markizáčkou prebehla rozsiahla obnova. V roku 1950 bol hrad a areál odovzdaný štátu a vodná ochrana bola znovu zaplavená. V 21. storočí waleská pamiatková agentúra Cadw spravuje túto lokalitu ako turistickú atrakciu.