Sómapura Mahávihára (bengálsky: সোমপুর মহাবিহার) bol jeden z významných budhistických kláštorov Južnej Ázie. Jeho pozostatky sa nachádzajú neďaleko mesta Paharpur v severozápadnom Bangladéši, kde patrí medzi najdôležitejšie archeologické lokality. Od roku 1985 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Kláštor sa skladá z veľkého množstva stúp a vyhĺbených ciel pre mníchov. Bol postavený na prelome 8. a 9. storočia a niekoľko storočí sa tešil veľkej popularite. Postupne ho však začali mnísi opúšťať a na začiatku 13. storočia spustol úplne. Ruiny kláštora znovuobjavil až v 19. storočí Buchanon Hamilton. V roku 1919 bola oblasť vyhlásená za chránenú archeologickú lokalitou a v roku 1923 tu začali vykopávky.